Delenie vína pre úplných začiatočníkov
Prístupov a spôsobov delenia vína do jednotlivých kategórií alebo skupín je viacero. Líšia sa v daných vinárskych krajinách, inak sa na ne pozerá zákon a iné rozdelenie sa bude hodiť skúsenému someliérovi. My sa dnes pozrieme na to, ako sa vo víne rýchlo zorientovať, keď sa oň iba začínate zaujímať.
Na Slovensku stanovuje rozdelenie vína Zákon o vinohradníctve a vinárstve z roku 2009. V praxi sa u nás môžete stretnúť aj s tzv. germánskym spôsobom rozdeľovania vín, ku ktorému sa ale postupne pridáva aj druhý z existujúcich systémov, a tým je románsky – uplatňuje sa u našich vín originálnej certifikácie. Ako sa od seba líšia?
Germánsky systém vyzdvihuje vyzretosť hrozna (danú hlavne cukornatosťou) a tiež odrodu révy vínnej. Románske triedenie potom uprednostňuje miesto pôvodu hrozna, ktoré sa nazýva aj terroir – o ňom si môžete prečítať v článku Ako vinárska oblasť ovplyvňuje chuť vína.
Základné delenie vína: Máte chuť na bublinky, alebo radšej nie?
V našom praktickom prehľade si ako prvé uvedieme delenie vína do nasledujúcich kategórií:
Tiché víno (alebo len jednoducho víno) je nešumivé, neperlivé víno, ktoré je zároveň nearomatizované a nefortifikované.
Šumivé víno sa pri splnení určitých podmienok označuje aj ako sekt. Obsahuje oxid uhličitý a vyrába sa primárnym či sekundárnym kvasením vína alebo muštu.
Perlivé víno má potom nižší tlak a obsah alkoholu ako šumivé. Vyrába sa zo stolového vína a rovnako ako šumivé môže byť dosýtené oxidom uhličitým.
Likérové víno sa nazýva tiež ako fortifikované a obsahuje prídavok vínneho destilátu. Patria sem okrem iného aj vermuty alebo portské víno. Likérové vína sú často vhodné na archiváciu.
Zabudnúť nemôžeme ani na burčiak, ktorý je vo svojej podstate čiastočne skvaseným hroznovým muštom.
Biele víno, červené víno… Na farbe záleží!
Jednoduché delenie vína podľa vizuálnej stránky používajú mnohí z nás a na otázku, aké víno máme vlastne radi, často najskôr odpovieme práve jeho farbou. Dodajme, že delenie podľa farby sa týka tichých vín.
Biele víno sa vyrába z bieleho aj červeného hrozna (napríklad Tramín červený) a svoju farbu získa tým, že sa hrozno kvasí bez šupiek.
Červené víno sa vyrába z modrého hrozna, ktoré obsahuje červené farbivo v šupkách. Rmut sa kvasí dlhšie a pri vyšších teplotách ako pri bielom víne. V červenom víne sa preto vo vyššej miere nachádzajú triesloviny.
Ružové víno vzniká tiež z modrých muštových odrôd, šupky z hrozna sa však nechajú s rmutom ležať len krátko – obvykle 4 až 6 hodín.
NÁŠ TIP: Stretnúť sa môžete ale aj s oranžovým alebo žltým vínom… Viete, ako sa od seba líšia?
Oranžové víno súvisí s výrobou podľa starobylých gruzínskych metód a technológií, ktoré spočívajú hlavne v dlhej a opakovanej macerácii hrozna.
Ako žlté víno označujú vinári špeciálne o ňom si můžete prírodné suché alebo prírodne sladké vína, ktoré sa vyznačujú práve žltou farbou (Tokajské, Vin jaune, ľadové a slamové vína).
Suché víno, alebo sladké víno? Napovie obsah zvyškového cukru
Podľa obsahu zvyškového cukru, ktorý vínne kvasinky nepremenili na alkohol, môžeme rozčleniť tiché aj šumivé vína. Ak necháme prehovoriť reč čísel, vyzerá delenie takto:
Tiché víno
- Suché víno: najviac 4 g/l (prípadne 9 g/l – celková kyslosť vyjadrená v gramoch kyseliny vínnej na liter musí byť najmenej o 2 g/l nižšia)
- Polosuché víno: do 12 g/l (prípadne 18 g/l – celková kyslosť vyjadrená v gramoch kyseliny vínnej na liter musí byť najmenej o 10 g/l nižšia)
- Polosladké víno: do 45 g/l
- Sladké víno: 45 g/l a viac
Šumivé víno
- Brut nature: do 3 g/l
- Extra brut: 0–6 g/l
- Brut: do 12 g/l
- Extra dry: 12–17 g/l
- Sec: 17–32 g/l
- Demi-sec: 32–50 g/l
- Doux: viac ako 50 g/l
Kvalitné víno určuje vyzretosť hrozna a litera zákona
Rozdeleniu vína v súvislosti s minimálnou vyzretosťou hrozna použitého na jeho výrobu sme sa už venovali v článku Prívlastkové víno: Delenie vína podľa cukornatosti. Opakovanie je však matka múdrosti, a preto si ho poďme v krátkosti pripomenúť. Ak vás téma zaujme, vo vyššie spomenutom texte nájdete ďalšie informácie.
- Kategórie, kde sa jeden stupeň NM rovná jednému kg prírodného cukru v 100 l hroznového muštu, vyzerajú nasledovne:
- Víno (kedysi aj stolové víno) – 13 ⁰NM
- Regionálne víno – 15 ⁰NM
- Akostné víno: odrodové – 16 ⁰NM
- Akostné víno s prívlastkom, ktoré sa ďalej delí na:
- Kabinetné víno – 19 ⁰NM
- Neskorý zber – 21 ⁰NM
- Výber z hrozna – 23 ⁰NM
- Bobuľový výber – 26 ⁰NM
- Ľadové víno – 27 ⁰NM
- Slamové víno – 27 ⁰NM
- Cibébový výber – 28 ⁰NM
- Hrozienkový výber – 28 ⁰NM
A to je všetko? Kdeže… Víno to nevzdáva!
Na záver len pripomíname, že tento prehľad určite nie je vyčerpávajúci. Možno vás zaujali talianske vína, alebo nedáte dopustiť na vína francúzske… Niekomu zachutí portugalské víno a iný k nemu pridá španielske. Ďalšou možnosťou triedenia vína je teda napríklad krajina pôvodu alebo vinárska oblasť.
Skúsený someliér zase najskôr rozdelí biele a červené víno podľa jeho vhodnosti k pokrmom nejako takto:
- Mladé biele víno
- Plné, suché biele víno
- Aromatické biele víno
- Sladké biele víno
- Mladé červené víno
- Ťažšie červené víno
- Ťažké zrelé červené víno
Nevešajte ale hlavu, vždy vám ešte zostáva tá najjednoduchšia kategorizácia vín zo všetkých na svete: Chutí mi / Nechutí mi.
Výberové vína. Vo vašom e-maile.
1× mesačne sa tešte na odporúčania, zaujímavosti a výhodné ponuky pre váš archív.
Odoslaním e-mailu súhlasíte s Podmienkami ochrany osobných údajov.
